V rámci syndrómu
CAN rozlišujeme:
-
telesné týranie aktívnej formy (poranenia, mnohopočetné zranenia, tržné rany,
podliatiny, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrávenie, popálenie, smrť),
-
telesné týranie pasívnej formy (nadávky, ponižovanie, vyhrážanie, strašenie,
stres, šikanovanie, verbálna agresia),
-
psychické týranie pasívnej formy (nedostatok podnetov, zanedbanie duševné aj
citové – deprivácia),
-
sexuálne zneužívanie aktívnej formy (sexuálne hry, petting, manipulácia
v oblasti erotogénnych zón, znásilnenie, orálny sex, incest),
-
sexuálne zneužívanie pasívnej formy (exhibícia, video alebo foto či
audiopornografia),
-
Munchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení), keď osoba, najčastejšie matka,
predstiera alebo vytvára u dieťaťa umelo ťažkosti (napríklad teploty,
záchvaty až po dusenie), kvôli ktorým vyhľadá zdravotnícku starostlivosť. Matky
sa vtedy vyžívajú v komunikácii so
zdravotníckym personálom ohľadne ťažkostí dieťaťa, ktoré niekedy vyvolali
nebezpečným spôsobom, napríklad predávkovaním liekmi,
-
sekundárna viktimizácia, keď sa druhotne poškodzuje dieťa následným nadbytočným
či vynúteným vyšetrovaním pre CAN syndróm, alebo nevhodnými terapeutickými či
rehabilitačnými opatreniami,
-
systémové týranie detí, ktoré je výsledkom neprimeraných zásahov inštitúcií,
orgánov štátnej správy i jednotlivých odborníkov (lekárov, policajtov,
sudcov) vytvárajúcich systém starostlivosti o dieťa. Ide napríklad
o nekoordinované opakované vyšetrovanie dieťaťa a členov rodiny,
rozbitie rodín pri presadzovaní spravodlivosti a podobne,
- duševné a citové
týranie vo forme šikanovania.