Hrozba najmenším 2

Boj proti šikane

Pred nejakým časom sme sa venovali téme šikanovaniu ako jednej z foriem násilia na deťoch. V dnešnej dobe sa najčastejšie vyskytuje na školách. Miestne výskumy deklarujú, že šikana je naďalej prítomná a nemá klesajúcu tendenciu.

Často sa stáva, že obeť je zosmiešňovaná a bojí sa ďalších postupov či už zo strany spolužiakov alebo zo strany školy. V školách sa boja „negatívnej reklamy“ a straty dôvery rodičov. Opak je však pravdou. Kým sa nebude nahlas hovoriť o šikane na školách a nebude sa proti nej bojovať, či už prevenciou alebo viditeľným postihovaním tých, čo nie len násilie páchajú ale ho aj ututlávajú, tak sa môžeme dostať do stavu stupňujúceho sa násilia ako často krát vídame v médiách. Proti šikane je nutné bojovať a brániť tých, ktorí sa nevládzu sami brániť.

Aké formy šikanovania poznáme sme si bližšie predstavili v predchádzajúcom článku „Hrozba najmenším“. Dnes by sme našu pozornosť radi zamerali na spôsoby prevencie a riešenia tohto negatívneho javu na školách a školských zariadeniach.

sikana_pomahamesrdcomjpeg

Smernica k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov

Nakoľko je šikanovanie naozaj vážnou a čoraz viac sa vyskytujúcou témou na školách, tak sa tejto problematike obzvlášť venuje aj Ministerstvo školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky. Vydalo Smernicu č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach. Smernica rieši možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov. Ako sme už uviedli, to že dieťa nemá trestnú zodpovednosť z dôvodu nízkeho veku neznamená, že sa môže vyhnúť akémukoľvek postihu. Práve naopak, za dieťa je zodpovedný zástupca a ten je zodpovedný za jeho správanie v plnom rozsahu. A teda môže byť na neho podaná žaloba.

Zároveň je dôležité uvedomiť si, že žaloba môže byť podaná aj napríklad na zamestnanca školy, ktorý vedel alebo vie o šikanovaní a neurobí nič preto, aby prekazil šikanovanie, aby nahlásil šikanovanie alebo aby zabránil ublíženiu na zdraví. Už len tento fakt by mal byť dôvodom na to, aby ľudia šikanovanie v akejkoľvek forme neprehliadali, ale aby zakročili a problém okamžite riešili. Oveľa väčším dôvodom na zakročenie však má byť ľudská empatia a „nezakrývať si oči pred zlom“.

Prevencia šikanovania a jej formy

Jedným zo spôsobov ako samotnému šikanovaniu úspešne predchádzať je aj prevencia. Prevenciou na školách sa rozumie začleniť do výchovno-vzdelávacieho procesu pozitívne pôsobenie pedagogických a odborných zamestnancov na žiakov. Ďalej začlenenie tejto témy do rôznych predmetov vyučovania, ako je napríklad výchova k občianstvu, výchova k manželstvu a rodičovstvu, mediálna výchova a podobne. Za efektívne začlenenie prevencie sa rozumie dlhodobé pôsobenie školy v týchto oblastiach a zároveň tým aj dlhodobé ovplyvňovanie správania detí v pozitívnom zmysle.

skola_chlapci_pomahamesrdcomjpg

Ďalej je dôležitá aj filozofia a usporiadanie školy. To znamená, že škola k rozvíjaniu šikanovania prispieva aj samotným prostredím a atmosférou. Je potrebné aby škola vytvorila prostredie s priateľskou atmosférou, prostredie v ktorom je kladený dôraz na dôveru a spravodlivosť. Najhoršie je spoliehanie sa na to, že sa veci vyriešia keď sa budú ignorovať. Týmto spôsobom nebude šikanovanie nikdy vyriešené, dokonca môže mať siahodlhejšie následky na psychický stav dieťaťa. Napríklad psychika Lucie, ktorá poskytla svoj príbeh pre stránku www.prevenciasikanovania.sk. Dlhodobé šikanovanie na základnej škole spôsobilo ešte dlhodobejšie následky na jej psychike. Vďaka nevšímavosti učiteľov si dôsledky nesie do dospelosti a nedokáže poriadne nadviazať vzťah. Celý jej príbeh si môžete prečítať TU.

Rodina ako mini-skupina prevencie

Väčšina preventívnych opatrení proti šikanovaniu sa však musí začať doma. A to dokonca ešte skôr ako dieťa nastúpi do školy. Rodičia by mali svoje deti naučiť pochopiť, že aj druhí ľudia majú svoje potreby. Rodičia by mali byť svojim deťom príkladom a to napríklad vo zvládaní vlastnej agresie, mali by byť príkladom dobrých vzťahov, dávať jasne najavo, že násilná agresie je neprijateľná, ako aj učiť starostlivým a empatickým vzťahom.

Dôležitým faktorom v prevencii šikanovania je naučiť deti vážiť si seba ale aj iných. Sebaúcta a úcta k druhým sú úzko prepojené. Ak dieťa nemá úctu k sebe, tak nemôžeme očakávať, že si bude vážiť aj druhých. Deti s nízkou sebadôverou môžu mať potešenie z toho, že sa k druhým budú správať zle, a zároveň budú mať aj minimálnu úctu k sebe a druhým.

rodinajpg

Jedným zo spôsobov ako naučiť deti zvládať hnev a agresiu je šport. Veľa športov si vyžaduje veľmi dôkladné dodržiavanie pravidiel použitia agresie a zároveň sa kladie veľký dôraz na to, aby bol zachovaný aj kódex správania sa. Dôležitá je práve disciplína, ktorú môžeme chápať ako učenie sa zvládať agresívne impulzy. Disciplína je nevyhnutná k tomu, aby sa deti naučili rozlišovať čo je správne a čo nie je správne.

I keď ide o náročné úlohy zo strany rodičov, na ktorých sú v dnešnej dobe kladené niekedy až priveľa úloh a povinností, mali by si nájsť čas na svoje dieťa a viesť ho správnym smerom. Pôsobením na deti práve v ich rodinnom domácom prostredí je možné predísť mnohým problémom v školskom kolektíve.

Preventívne programy na školách

Školy a školské zariadenia by mali mať vypracované preventívne programy proti násiliu. Najúčinnejšími sa ukázali byť programy, ktoré učia deti zážitkovou formou. To môže prebiehať aj formou hry a zapájania sa detí do rôznych aktivít, prostredníctvom ktorých sa deti samotné začnú cítiť zodpovednejšie. Napríklad slávnostné prisahanie boja proti šikanovaniu pri slávnostnom otvorení školského roka, alebo spísanie a podpísanie zmluvy, na ktorej tvorbe sa zúčastňujú aj žiaci, výtvarné súťaže na tému šikanovania, diskusie s pozvanými odborníkmi a podobne.

Skúsenosti ukázali, že ďalšou vhodnou formou je vytvoriť skupinu, v rámci nej priestor na otvorenú a dôvernú komunikáciu a žiaci v rámci nej majú diskutovať o danej problematike. Majú si vymieňať skúsenosti a samy vyvíjať vlastné stratégie a nápady ako sa s týmto problémom vysporiadať.

Stratégie riešenia

Vo všeobecnosti platí, že čím intenzívnejšie sa do prevencie šikanovania zapojí učiteľský zbor, žiaci a ich rodičia, tým je pravdepodobnejšie že bude dosiahnutý úspech.

Pre dosiahnutie tohto úspechu môžu byť použité nasledujúce stratégie:

1. Celoškolský prístup – zvýšenie informovanosti na škole, rodičov a žiakov, riadenie školy by malo byť založené na spolupráci, dôvere, spravodlivosti, konštruktívnom riešení problémov,

2. Všeobecné preventívne opatrenia – pretože prevencia je jednoduchšia ako riešenie už vzniknutého problému

3. Postupy zahrnuté do osnov

4. Práca s rodičmi – snažiť sa získať si rodičov na svoju stranu, žiadať ich o spoluprácu

5. Riešenie jednotlivých prípadov šikanovania – veľmi opatrne a hlavne nezatvárať pred tým oči

6. Práca s agresormi – ako aj ich rodičmi

7. Práca s obeťami – ako aj ich rodičmi

8. Stratégia použiteľná na ihrisku

Zdroj: Zastavme šikanovanie

Postup riešenia zisteného šikanovania

Ten kto sa o šikanovaní dozvie je povinný okamžite problém riešiť a obeti poskytnúť maximálnu ochranu a pomoc. Ak sa o šikanovaní dozvie rodič dieťaťa, ako prvého by mal kontaktovať triedneho učiteľa. Ak v ňom nenájde oporu, tak ďalej treba kontaktovať vedenie školy. Veľmi odporúčaná je aj spolupráca so školským psychológom, odbornými zamestnancami príslušného Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, podľa potreby aj s príslušným pediatrom, sociálnym kurátorom alebo políciou.

vyhrazanie_sikana_pomahamesrdcomjpg

Pri riešení šikanovania je obrovskou chybou keď je obeť konfrontovaná s agresorom. Nie je horšieho riešenia. Takáto konfrontácia v žiadnom prípade neprispeje ku vyriešeniu problému, naopak, často býva v neprospech obete. Zároveň je obeť šikanovania opakovane traumatizovaná. Vyšetrovanie šikanovania musí prebiehať nenápadne. „Vyšetrovateľom“ je najčastejšie učiteľ. Ten si musí uvedomiť, že je to náročný proces. Musí mať v sebe prvky psychoterapeuta. Postup, ktorý je potrebné dodržať je nasledovný:

1. Rozhovor s informátormi a obeťami

2. Nájdenie vhodných svedkov

3. Individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami – nekonfrontovať však obete a svedkov s agresormi

4. Zabezpečiť ochranu obetiam

5. Rozhovor s agresormi

Pri samotnom rozhovore s agresorom sa snažíme využiť situáciu vo svoj prospech. Vytvárame u agresora neistou a to napríklad aj tým, že ho necháme sedieť a my stojíme, alebo sme pri ňom tak blízko že narúšame jeho intímny priestor, pri výsluchu sa chytáme slovíčok, prerieknutí a podobne. Využívame moment prekvapenia. Pri práci s agresormi je však dôležité zamerať svoju pozornosť na to, aby sme boli aj napriek využitiu momentu prekvapenia humánny a empatický. Dieťaťa sa zbytočne nepýtame prečo tak urobil, aký mal na to dôvod. Častokrát sa stáva, že za jeho zlým správaním sú hlbšie problémy, zložitejšie dôvody a dieťa ani samé nemusí vedieť prečo sa tak vlastne správa, nedokáže to pomenovať.

Čiže problém šikanovania je potrebné riešiť bez trestov, bez obviňovania a so zameraním na definovanie problému a jeho riešenie.

S obeťou šikanovania musíme pracovať veľmi opatrne. Nikdy nevzbudzujeme v nej pocit, že za šikanovania môže ona sama. V žiadnom prípade nie je vhodné sa k obeti takto stavať. Na druhej strane môžeme obeti pomôcť tým, že ju naučíme zvládať rôzne obranné stratégie. Jednou z nich je napríklad aj to, že dieťa naučíme prekonávať provokácie. Naučíme dieťa vhodne reagovať, a to tak že má ostať pokojné, pôsobiť sebaisto, odísť s dôveryhodnou dospelou osobou, mať pripravenú odpoveď, ktorou môže reagovať.

Napríklad žiak, ktorému sa posmievajú môže na posmechy odpovedať vetami: Majú ich len tí najlepší. Sú vynikajúce, však? Alebo štyri oči sú lepšie ako dve a podobne. V prípade, že dieťa je napríklad v nebezpečenstve, tak je potrebné ho naučiť aby neoplácalo rany, aby hlasne kričalo nie, aby sa čo najrýchlejšie dostalo preč a v konečnom rade to má oznámiť  dospelému.

smutok_skola_sikanajpg

Predstavili sme si niekoľko možných spôsobov prevencie a riešenia šikanovania. Je dôležité sa tejto téme neustále venovať o čom svedčí aj záujem Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o túto problematiku. Výskumy takisto potvrdzujú, že šikanovanie ako jedna z foriem týrania detí, a môžeme povedať že najčastejšia forma, existuje a nemá klesajúcu tendenciu. Prosím nezatvárajme oči pred týmto vážnym problémom. Veľa ľudí, už dospelých ľudí, šikanovanie na škole zažilo a nesie si pozostatky z tohto obdobia až do dospelosti. Nedopusťme aby si tým prešli aj naše deti. Keď vieme tak im pomôžme.


Autor článku: Anton Minárik

Zdroje:

1. Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ev. č.: 2018/6049:1-12AA

2. http://www.prevenciasikanovania.sk/?mod=rodicia--teoria--co-mozu-v-prevencii-urobit-rodicia

3. Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2018/2019; file:///C:/Users/hutto/Desktop/POP%202018%2019.pdf

4. Šikanovanie v základných školách – možnosti prevencie: http://www.prevenciasikanovania.sk/?mod=pedagogovia--teoria-sk--sikanovanie-v-zs-%E2%80%93-moznosti-prevencie

5. Zastavme šikanovanie: http://www.prevenciasikanovania.sk/?mod=pedagogovia--teoria-sk--zastavme-sikanovanie-v-skolach

6. PhDr. Ľubica Biziková, Štátny pedagogický ústav, „Šikanovanie v školskom prostredí - podceňovanie jeho prevencie a riešenia môže byť nebezpečné“, http://www.prevenciasikanovania.sk/?mod=pedagogovia--teoria-sk--sikanovanie-v-skolskom-prostredi